LEDNICKÉ ROVNE. Niekoľko členov spoločenstva prišlo pred skládku, aby protestovali proti nakladaniu s ich pozemkami. Tvrdia, že za ne nedostali od obce ani cent. Svoju nespokojnosť vyjadrili nápismi na transparentoch. Počas kolaudácie ich dnu nevpustili.
Obec je presvedčená, že skládka je na jej pozemkoch. O spornej hranici bude musieť rozhodnúť súd.
Zostali za bránou
Počas kolaudácie na skládku nevpustili ani novinárov. „Pre nich sme pripravili po skončení konania tlačovku, môžete sa spýtať, čo chcete,“ povedal starosta Lednických Rovní Ľuboš Savara. Svoj sľub splnil.
„Nechcú nás pustiť ani na naše pozemky. Prečo?“ pýtali sa ľudia, ktorí protestovali pred skládkou. „Dohodli sme sa, že dostaneme nové, náhradné pozemky. Napokon z toho nič nebolo. Klamú a zavádzajú nás,“ tvrdia urbárnici.
Keďže dovnútra ich nevpustili, za bránou skládky rozprestreli transparenty s nápismi: „Stavajte si na svojom! Nešliapte po našich právach! Nekradnite nám pozemky!“ aby vyjadrili svoj nesúhlas.
Pokojný protest
„Spor s obcou trvá asi dva roky. Privlastnila si časť pozemkov, o ktorých znalec tvrdí, že patria spoločenstvu. Napriek tomu na nich stavali a nezaplatili ich,“ hovorí Marián Mach.
Predsedníčka výboru pozemkového spoločenstva Mária Chodúrová má podobný názor. „Sporný je návrh o určenie hranice. Urbárnici podali na Okresný súd v Považskej Bystrici návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súdu navrhli, aby vydal uznesenie, ktorým by Obci Lednické Rovne zakázal vstupovať a užívať spornú časť pozemku. Rovnako pozemkové spoločenstvo podalo návrh na začatie konania o určenie hranice medzi pozemkami. Zamietli ich. Odvolali sme sa do Trenčína,“ povedala Machová, ktorá údajne zastupuje všetkých 150 členov spoločenstva.
Investor a starosta majú iný názor
Starosta Lednických Rovní Ľuboš Savara to popiera. „Upozorňujem, že sme nikomu neukradli ani meter štvorcový. Celá stavba je na pozemkoch vo vlastníctve obce, čo potvrdzuje list vlastníctva a materiály z historických dôb,“ zdôraznil starosta.
„Myslím si, že všetkých 150 ľudí sa nesťažuje. Mám za to, že boli mylne zavedení. Spor je zvláštny tým, že investor má riadnu parcelu a zameranie z katastra obce a všetky zákonité náležitosti. Pozemkové spoločenstvo získalo list vlastníctva iným právnym úkonom ako reštitú- ciou a spor je o hranicu skládky. Ako to je v skutočnosti, bude musieť určiť súd,“ povedal za Ledrov Dušan Šudík.
Investor nadobudol pozemok v roku 1992. Podľa Šudíka si mohli odvtedy ľudia všetko viackrát overiť. Problém nastal až po začatí prác na skládke.
Spor spoločenstva s obcou ukončí zrejme súd.
Obavy z ekologickej katastrofy
Protestujúci upozorňujú aj na fakt, že skládka je postavená v záplavovej oblasti, kde hladina rieky vystúpi počas povodní až o tri metre, čo môže spôsobiť ekologickú katastrofu.
„Viem, že úrad pre verejné obstarávanie im za porušenie zákona o verejnom obstarávaní zadržal čiastku 166-tisíc eur. Mám podozrenie, že nie všetky materiály, ktoré použili na stavbu, spĺňajú normu,“ tvrdil Mach.
Obavy z katastrofy zástupca investora odmieta. „Hrádza je postavená na tisícročnú vodu, ktorá tu ešte nebola,“ namieta Šudík.
Kolaudácia
Podľa Šudíka bola pokojná. „Myslel som si, že osobné útoky budú silnejšie. Pozemkové spoločenstvo predložilo povoľovaciemu orgánu svoje pripomienky, my všetko, čo po nás požadoval v projekte. Bude záležať iba na ňom, ako sa vyjadrí,“ povedal Šudík.
Dodal, že skládka by mala začať fungovať do mesiaca. Dvojmiliónovú investíciu zabezpečil Ledrov z bankového sektora.
„Skládka pojme 104-tisíc kubických metrov odpadu zvážaného z regiónu Púchova a z podnikov z Považskej Bystrice a Ilavy. Jej kapacita by mala postačiť na sedem a pol roka.“
„Urobili sme obhliadku, dostali sme technické a ďalšie podklady od oboch strán. Konanie ešte nie je ukončené,“ skonštatovala Mariana Martinková zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Žiline.
