Považská na Facebook-u Púchov Ilava a okolie Dubnica

V Mexiku vraj tanec rýchlo zrazí k zemi

Folklórny súbor Považan vycestoval do Mexika, aby ukázal naše spevy a tance z Považia svetu. Čo sme aj krajinka malá, niečo cez päť miliónov obyvateľov, špecifikami folklóru veliká. Čo dedina, to cifra iná. A tomu sa v Latinskej Amerike veľmi čudovali. Bolo aj dobrodružne.

Považanci v Mexiku.(Zdroj: Archív FS)

V Mexiku nebola núdza o kultúru, ale i dobrodružstvo. Napríklad, keď folkloristom horel za zadkami autobus, boli akísi dýchaviční a prišiel takmer jeden kolaps, no a šokom bola aj basa, nebasa s čudnými strunami.

Opäť za oceán

Folkloristi z Považanu sa stali laureátmi celoštátnej súťaže, a tak prišla pozvánka od jednej medzinárodnej folklórnej organizácie, či by nechceli vycestovať do Mexika. Zvážili plusy a mínusy, financie a išli. A nebanujú.

Považan bol najďalej zatiaľ v Severnej Amerike, v roku 1994, a teraz bolo v hre Mexiko. Najväčší problém sú vždy financie, našťastie, sa zadarilo. „Pomoc nám ponúklo aj mesto a sponzori, tiež sme mali príspevok z Fondu na podporu umenia. Bola to výzva, zúčastniť sa niečoho podobného a tiež si všetko zorganizovať. Prijali sme ju,“ hovorí Milan Jankoviech, umelecký vedúci súboru.

Slováci a pestrá paleta

Vystupovali na dvoch festivaloch. Jeden bol v meste Puebla, priamo pod sopkou Popocatepetl, kde strávili jeden týždeň a druhý bol v Mexico City. „Na oboch boli rovnakí hostia, menili sa akurát domáce súbory,“ hovorí Milan Jankoviech.

Z Európy boli vrátane Pavažanu štyri súbory. Okrem Slovenska bolo zastúpené Bulharsko, Poľsko, Lotyšsko. Veľa súborov bolo z Latinskej Ameriky, z Panamy, Peru, Bolívie, Argentíny, Mexika. „Boli s nami Slovania a podobnosť folklóru tam je, ale Slovensko sa zdalo divákom dosť špecifické. Práve preto, že s prihliadnutím, aká sme malá krajina, máme veľa regionálnych špecifík. To sa týka krojov, tanečných motívov, rytmov aj piesní. Každého cudzinca tak môže zaujať niečo iné. Má na výber veľmi pestrú paletu,“ hovorí Milan.

Ako sa Mexičania učili čardáš

V Mexico City Milan slovenské tance aj učil. „Bolo to v národnej škole tanca, niečo ako naša VŠMU. Vybral som tance z Kostolca a Štiavnika. Učenie im išlo výborne a poriadne ich to chytilo, z čoho som mal veľkú radosť. Brali čardáše ako dosť veľkú exotiku. Majú tanec v krvi a toto sa im pozdávalo,“ vysvetľuje Milan s tým, že v Mexiku sa tancuje naozaj veľa a takmer pri každej príležitosti.

Párové tance aj naše držanie sa zdali domácim pôsobivé. Tiež ich zarazilo, koľko je medzi tancami rozdielov. „Keď sa navyše dozvedeli, že dediny sú od seba vzdušnou čiarou vzdialené desať kilometrov, boli z toho hotoví,“ hovorí Milan. Čudovali sa, aký je slovenský folklór pestrý a že čo dedina, to niečo iné, svojské, špecifické.

„Aj my sme sa naučili nejaké latino. Tiež však dostalo náš punc, upravili sme si ho rýchlo do slovenskej podoby. Nakoniec sa na vynovenú verziu chytali aj domáci, a tak vznikali medzinárodné choreografie,“ žartuje Milan.

Sú iní ako napríklad Číňania

Mexické publikum je vraj vynikajúce. „Bol som ešte kedysi s Lúčnicou v Číne, a to bolo trochu o inom. Oni počkali vždy na koniec vystúpenia, a potom tlieskali. Mexičania spontánne reagovali aj počas vystúpenia, ak sa im niečo zapáčilo. A to nielen potleskom, ale aj krikom,“ spomína si Milan.

Cimbal? Možno v múzeu

Milana veľmi mrzí, že sa im do Mexika nepodarilo dostať cimbal, čaro špecifika by bolo dokonale umocnené. Dopravná spoločnosť však zahaprovala a narýchlo sa nedali vybaviť certifikáty. „Veľmi sme ho chceli. Bol pokus zistiť, či sa v Južnej Amerike niečo podobné nenachádza. Žiaľ. Možno niekde cimbal niekto z nich videl v múzeu. Škoda,“ konštatuje Milan.

Basa, nebasa

Spomenie však kontrabas a usmieva sa, že je možno aj dobre, keď sa ho Mexičania nesnažili pozháňať. „Ktovie, čo by náš muzikant dostal. Stačila skúsenosť s kontrabasom,“ hovorí Milan. Tie sú väčšinou po svete rovnaké a Považanci sa na to spoľahli. „Ušetrili sme dosť peňazí, keď sme ho nemuseli prevážať. Lenže, prišli sme a kontrabas nikde. Trvalo to niekoľko dní. Museli sme si vystačiť s husličkami a harmonikou. Keď sme ho konečne dostali, prišiel šok,“ hovorí teraz už s úsmevom Milan.

Bol menší, s umelými ružovými reflexnými strunami. No a kobylka nebola do oblúka, ale rovná. Slákom na tom hrať nebolo možné. Dokonca aj ladenie bolo iné. „Chudák kontrabasista sa tešil, že si konečne zahrá a keď prišlo toto, bol strašne nešťastný. Zvládol to, našťastie,“ dodáva Milan. Že sa nedalo ťahať slákom, to však pri niektorých pesničkách vadilo, ale muselo stačiť vybrnkávanie. „Po tejto skúsenosti si už budeme brať všetko svoje,“ zaprisaháva sa Milan.

Keď sa otočil, strácali sa v dyme

Začiatok bol pre folkloristov z Považia dosť dobrodružný. Najprv let z Viedne do Londýna, potom čakanie a zase let do Mexiko City. Odtiaľ autobusom do Acapulca. To už boli dosť utrmácaní a tešili sa na koniec cesty. „Po troch hodinách mi zo zadu z autobusa kričali, že cítia nejaký dym. Povedal som, nech si zatvoria okná, že tu je šialená premávka a nevenoval som tomu ďalej pozornosť,“ hovorí Milan, ktorý sedel tesne za vodičom. Zadné rady však naliehali. „Keď som sa otočil, už som niektorých vzadu nevidel. Zahalil ich dym. Utrhlo nejakú hadicu. Pre poruchu vzadu niečo tlelo, a tak sme poriadne kúrili,“ spomína si Milan.

Prvé „vystúpenie“ na pumpe

Zastavili na pumpe. Lenže pumpa na Slovensku a v Mexiku, to je veľký rozdiel. „Nič nebolo otvorené. Tma a pusto. Museli sme čakať na iný autobus, ktorý mal doraziť za niekoľko hodín. Čo budeš robiť? Vytiahli sme nástroje, začalo sa spievať a tancovať,“ opisuje Milan. A to bolo dobre.

Muzikant, tanečník ani spevák sa nestratí ani na pustej pumpe za oceánom. „Zobudili sme majiteľku obchodu, ktorá už spala a mala zatvorené. Nebola však nahnevaná, páčilo sa jej takéto veselé zobudenie. Otvorila nakoniec aj obchod, aby sme si mohli niečo nakúpiť od smädu.“

Nuž, a ešte jednu skúsenosť si odniesli hlavne tanečníci z Mexika. Krepčenie je tu strašne namáhavé. „Mali sme predstavenie v obrovskom divadle. Jedna tanečníčka musela ísť po vystúpení, ktoré podotýkam neboli dlhé, maximálne 20 minút, na kyslík. Aspoň na pol hodinu. Takmer skolabovala,“ hovorí Milan.

Domáci hneď vedeli, kde je problém. A Peruánci aj ponúkali zaručený liek, čaj s koky s pepermintom. No, radšej sme volili kyslík. „Vystupovali sme v nadmorskej výške nad 2000 metrov. Nie sme na to zvyknutí, oni áno, je to pre domácich normálne. Nám dochádzal dych,“ vysvetľuje Milan s tým, že boli pripravení na takéto problémy. Trochu ich to predsa len zaskočilo.


  1. Ako sa ľudia v uliciach objímali, alebo aj nie 890
  2. Vynovia aj lesopark nad mestom. Prekvapenie už čoskoro 487
  3. Novodubničania sa dočkali. Nemožné sa stáva skutočnosťou 475
  4. Púchov zostal bez elektriny 450
  5. Na celoštátnu súťaž ide aj dorast z nášho regiónu 230
  6. Drogy boli v injekčných striekačkách 131
  7. Hľadajú svedkov novembrovej nehody 112
  8. Ďurďovčania čakali na striebro štyri roky 110
  9. Firmám chýbajú kvalifikovaní zamestnanci 101
  10. Bežecká pozvánka do Lysej pod Makytou 50

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Ako sa ľudia v uliciach objímali, alebo aj nie

Na Deň objatí vyrazili ako inde v slovenských mestách, ale aj na svete, do ulíc aj dobrovoľníčky či dobrovoľníci v Považkej Bystrici. A odrazu bolo v meste akosi krajšie.

Vynovia aj lesopark nad mestom. Prekvapenie už čoskoro

Kalvária postupne mení svoju tvár. V oddychovej zóne nad ňou pribudne ešte pred prázdninami prekvapenie.

Novodubničania sa dočkali. Nemožné sa stáva skutočnosťou

To, čo sa zdalo pred pár rokmi nemožné, je skutočnosťou. V Novej Dubnici sa, síce s meškaním pár dní, po pätnástich rokoch budú opäť kúpať na kúpalisku.

Púchov zostal bez elektriny

Nečakaný výpadok prúd spôsobil problémy nielen obyvateľom a firmám, ale aj mestským poslancom. Museli prerušiť rokovanie.

Na celoštátnu súťaž ide aj dorast z nášho regiónu

Vyše tridsať hasičských družstiev z celého Trenčianskeho kraja sa zišlo na ihrisku v Dohňanoch. Cieľom všetkých bol postup do celoslovenského kola.

Blízke regióny

Sníval o Anglicku. Najlepší strelec Fortuna ligy mieri na druhý koniec sveta

Pred účasťou v Lige Majstrov s MŠK Žilina dal Filip Hlohovský prednosť futbalovej exotike.

Slavomír Eliaš: Bojnice sa môžu stať špičkou v cestovnom ruchu v strednej Európe

Kúpele Bojnice plánujú rozšírenie svojej kapacity aj vybudovanie celoročného aquacentra. Riaditeľ kúpeľov však sníva aj o novom lákadle na turistov.

V centre Žiliny bude v lete rušno. Poznáme program Žilinského kultúrneho leta

V Žiline budú počas najbližších troch mesiacov stovky kultúrnych podujatí, koncertov, premietaní pod holým nebom a festivalov. Rozbieha sa tradičné Žilinské kultúrne leto.

Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité uzatvoria

Pokiaľ ste plánovali dnes, prípadne v ďalších dňoch využiť diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité, budete sa musieť rozhodnúť pre inú trasu.

FOTO: Vodič čelne narazil do stĺpu elektrického vedenia

Na mieste udalosti zasahovali traja hasiči z Bánoviec nad Bebravou.

Všetky správy

Historička Bednaříková: Nerobme pri utečencoch rovnaké chyby ako Rimania

Povedať, že civilizácie zanikali pre nízku pôrodnosť, je zjednodušovanie, tvrdí česká historička Jarmila Bednaříková.

Dva české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

Prihlásil sa a vyhral. Kandidát na člena predstavenstva VšZP nemal protikandidáta

Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania automaticky uprednostnia človeka, ktorý je funkciou dočasne poverený, tvrdí analytik.

Ak Sagan nevyhrá zelený dres, bude to sci-fi

Sagan je taký multifunkčný a univerzálny, že vo futbale by zahral rohový kop a vzápätí by už strieľal na bránku, tvrdí Alberto Contador.

Hasiči stále bojujú s požiarom na Záhorí, podarilo sa ho lokalizovať

Plamene pomáha hasiť aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra.

Kam vyraziť