PRUŽINA. Strážovské vrchy skrývajú veľa prírodnej krásy hlavne pod zemou. V hĺbkach pod koreňmi stromov sú ukryté chodby, chodbičky, ba aj celé sály. Svet jaskýň mali možnosť objavovať spolu s jaskyniarmi návštevníci tretieho ročníka Strážovského vrcholenia. Veľkým lákadlom bola možnosť spustiť sa do jaskyne, ktorá je na konci priepasti hlbokej štyridsať metrov.
Vchod do Dúpnej. Najviac sa tešili deti. (zdroj: BERKO)Dúpna
Ľudia, ktorí sa vybrali počas prvého októbrového víkendu do hôr v okolí Pružiny, mali možnosť pozrieť si najprv Dúpnu jaskyňu. Je jednou z najstarších známych jaskýň na Slovensku. Celková dĺžka je 300 metrov, prehliadková trasa je však kratšia, niektoré časti návštevníkom nie sú prístupné. Jaskyňa sa nachádza vo svahu Čierneho vrchu. Už jeho meno je tajomné, rovnako ako história Dúpnej.
Mrežu dali preč. Kortmanku sprístupňujú verejnosti len výnimočne. (zdroj: BERKO)Drak, netopiere a to ostatné
Jaskyňa má aj svojho strážcu. V brehu pod ňou tesne pod turistickým chodníkom vystrkuje hlavu drak. Ani sa nepohne. Je totiž skamenený. Môže sa však stať, ak okolo predchádzajú neposlušné deti, že sa odrazu zamrví. No, ktovie, čoho by bol schopný. Keď sa toto dozvedeli najmenší návštevníci jaskyne, hneď spozorneli a všetci svorne tvrdili, že oni nevideli, že by sa niečo hýbalo, keď prichádzali k jaskyni. Príhoda s drakom, to bol, samozrejme, žart. Jaskyňa však v dávnych dobách predsa len bola útočiskom pre rôzne dravé tvory. „Žil tu jaskynný lev. Prečítal som si to na tej tabuľke. To som nevedel, je to zaujímavé,“ prezradil Andrej Svitek, ktorému sa veru ráno nechcelo veľmi na výlet s rodičmi. Jeho bratranec Vilko si dobre všimol aj hlavu draka po ceste. V Dúpnej ho potom zaujali netopiere. Nadšený vyšiel z jaskyne aj Nikolas Kvaššay. „Videl som tam naozajstné kosti. A aj netopier tam lietal. Si nás prišiel pozrieť,“ prezradil s neskrývaným vzrušením chlapec. Objavovať podzemné tajomstvá neprišli len návštevníci z blízkeho okolia. „Vystihli sme krásne počasie a deti nikdy neboli v jaskyni, tak to bol pre ne zážitok,“ povedal Stanislav Kardoš, ktorý prišiel s rodinkou z Konskej pri Žiline, s manželkou, dcérkami Terezkou, Kristínkou aj najstarším Filipkom.
Zážitok nielen pre deti
Zážitok mali aj dospelí návštevníci. „Som tu už druhýkrát, prvýkrát som bola, keď to bolo osvetlené, teraz sme boli bez svetla,“ povedala Gita Masláková s tým, že aj keď nebolo tak dobre vidieť, takáto prehliadka je zase celkom iná a tiež zaujímavá. „Videli sme aj netopiere, ale asi sme ich vyrušovali, lebo začali lietať,“ dodala. Je podľa nej obdivuhodné, čo všetko už jaskyniari v Strážovských vrchoch našli. „Zvlášť je to obdivuhodné preto, keď sú nútení zháňať si prostriedky sami,“ dodal Peter Richtárik. Keď aj s manželkou Terézoiu započuli v rádiu, že sa otvárajú jaskyne, povedali si hneď, že veru idú. „Máme to kúštik zo Sverepca a v živote som tu nebol,“ dodal.
Zhora vyzerá hrozivo, dolu je nádhera
Najväčším lákadlom októbrovej nedele však určite bola možnosť pozrieť si jaskyňu Kortmanku, ktorá je na dne priepasti hlbokej 40 metrov. Jaskyniari ju pre verejnosť otvárajú naozaj len výnimočne. Nechať sa spustiť na lane do hlbokej, úzkej priepasti chcelo aj dávku odvahy. „Bolo to vynikajúce. Užila som si ticho, pokoj. Zostala by som tam aj hodinu. Inak, zhora to vyzerá hrozivo, ale dolu je to krása,“ prezradila Monika Frolová, ktorá si prišla vychutnať zážitok až z Nitrianskeho Pravna. Tešila sa z cesty za nádherou, ktorá ju dole čakala. Jaskyňa podľa nej nesklamala. „Výzdoba bola nádherná aj jazierko. Škoda, že sa tam hocikto nedostane, len zopár ľudí, keď to sporadicky otvoria. Je fantastické, že jaskyniari odhalili takýto priestor,“ dodala mladá žena.
Nádhera Kortmanky. (zdroj: BERKO)Obdiv jaskyniarom
Milan Špánik vyliezol z jaskyne poriadne zablatený, ale spokojný. „Dolu je to nádhera,“ povedal. Určite mal výborný zážitok, i keď poznamenal žartom, že radšej pôjde 300 metrov do výšky, ako sto metrov do hĺbky. Vo svojom povolaní je zvyknutí skôr na výšky. Jeho bratranec baník to však cíti presne ako jaskyniari, teda naopak. Inak, väčší chlapi majú s prístupom do priestorov pod zemou tak trochu aj problém. „Dole majú jaskyniari urobenú konštrukciu, treba sa cez ňu prepchať. Aj preto toľko blata,“ dodal Milan. Veľmi si váži prácu, ktorú jaskyniari urobili. „S odkrývaním mali určite veľa práce. Musí to byť poriadna srdcovka,“ skonštatoval Milan s tým, že činnosť bola určite aj nebezpečná.
Spustiť sa do podzemia sa pre takúto krásu oplatilo. (zdroj: BERKO)Kortmanka
Miesto so snehom a ľadom
Cesta k jaskyni v štyridsať metrovej hĺbke nebola naozaj jednoduchá. „Ešte Gusto Kukuča, lesník, ktorý pôsobil v Pružine a býva v Tŕstí, nám kedysi ukázal miesto, kde je diera. Upozornil nás, že sa na jednom mieste veľmi dlho z nepochopiteľných dôvodov drží sneh a ľad,“ spomína si Bohuš Kortman z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy.
Kopali roky
Jaskyniari uznali, že v označených miestach by sa mohla skrývať jaskyňa. Začali kopať. „Najprv len do vedier, potom pribudli sudy. Kamenie a zeminu sme ťahali von najprv len rukami. Potom sme si urobili kladku, neskôr ručný navijak,“ opisuje práce Kortman. Pomaly klesali hlbšie a hlbšie. Vyťahovali aj veľké skaly, ktoré sú okolo diery v zemi teraz všade dookola. „Niekedy sme museli zabrať aj dvadsiati či viacerí. Neskôr už sme používali aj vozíky, japonky,“ hovorí Kortman. Raz sa ich podarilo vytiahnuť plne naložených asi päťdesiat. Za rok vytiahli odhadom asi 400 ton. Kopali dlhých 14 rokov.
Kosti a prvé krásy
Boli aj prekvapenia. „V hĺbke asi 15 metrov sme narazili na ľudské kosti. Na jednej z lebiek ležala stará sekera. Dali sme ju archeológom, a tí usúdili, že je z druhej polovice 15. storočia. Sekera je teraz v múzeu v Liptovskom Mikuláši. Kosti sme dali tiež archeológom do Nitry,“ spomína si jaskyniar. Už v hĺbke asi dvadsať metrov narazili na krásu, dostali sa do bočného priestoru, a keď odstránili suť, odkryla sa nádherná kvapľová výzdoba.
Nevydávala tajomstvá len tak
Jaskyňa sa však tak ľahko nevzdávala, odolávala, nechcela len tak jednoducho vydať svoje poklady. „Jedna strana priepasti nie je pevná skala. Tam je otvor do bočnej chodby a pod ním je zával. Najprv len hrozil, že sa zrúti. No, a neskôr sa to aj stalo,“ spomína si Kortman. Raz dokonca unikli nebezpečenstvu len o chlp. „Strana sa začala rúcať asi desať minút po tom, čo hore vyliezli naši kamaráti jaskyniari. Asi dva roky sme potom museli vyťahovať, čo dolu zvalilo,“ opisuje Kortman aj nepríjemnú skúsenosť.
Jazierko a komín
V roku 2002 sa otvoril ďalší priestor, v ktorom objavili nádherné jazierko a komín s peknými nátekmi a kvapľami. Práve túto časť si mohli pozrieť ľudia, ktorí nabrali počas Strážovského vrcholenia odvahu a mali tiež šťastie, že práve oni mohli vstúpiť do podzemia.
