DOLNÁ MARIKOVÁ. Pani Anna z Dolnej Marikovej chodí na huby už roky. Pozná ich veru dobre. Úlovok, ktorý však mala minulý týždeň, ju vyviedol z miery. Z lístia v húštine jej doslova zasvietilo do očí niečo veľmi čudné.
Prekvapenie
Čudesná huba bola v tmavej bukovej húštine zahrabaná v lístí. Vidieť ju bolo napriek tomu veľmi dobre. „Najprv som si myslela, že je to nejaké zviera. Buchla som do toho paličkou, nehýbalo sa to. Tak mi napadlo, že by to mohol byť nejaký kvietok. Aj som sa trochu zľakla. Bola som zvedavá, čo to vlastne je,“ povedala pani Anna. To, čo vraj nadelila matka príroda podľa dlhoročnej hubárky zvláštnej hube na kráse, to v negatívnom zmysle slova kompenzovala na vôni. „Príšerne smrdí. Horšie ako zdochlina. Až vás štípe v nose,“ prezrádza hubárka s tým, že do polievky by sa nedala huba ani len nakrájať, nie to ju ešte variť či nebodaj jesť.
Zápach
Muchotrávky ružovkasté, ktoré sa zbierajú v Marikovej bežne, sú tiež celkom pekné huby, ale tie aj výborne chutia a polievka z nich je lahôdkou. Rastie vraj ešte jedna huba, ktorá zapácha a volá sa hadovka. „Tá však nie je taká pekná. Keď je celkom mladá, je vraj aj celkom chutná. Neskôr už nie. Toto však je krásne, a aj o to smradľavejšie,“ hovorí s úsmevom pani Anna. Ide vraj o čertovskú hubu. „Človek sa jej len trochu dotkol a ruka mu smrdela celý deň,“ hovorí pani Anna s tým, že aj po opakovaných umytiach bolo stále cítiť zápach. Dubáky, brezáky, osikovce, bedle a všelijaké iné huby nosí pani Anna domov často. Každý rok má aj veľa nasušené, pozná miesta, ale to, čo našla naposledy, ju veľmi prekvapilo. „Nikdy som ešte nič podobné nevidela,“ hovorí hubárka.
Čo hovorí mykológ
Mykológ Jaroslav Candrák hovorí, že sa jedná sa o kvetnatec archerov. „Huba je pôvodom z Austrálie, ale rozšírila sa aj na naše územie. Prvonálezy sú z okresu České Budejovice v roku 1974 a postupne sa rozšírila aj na Slovensko. Našiel som ju už aj ja, a to na Orave, v lokalite Huty,“ hovorí Candrák. Zaujímavé je, že práve v lokalite, kde sa našla huba aj teraz, teda v Kátline, sa zaznamenal už raz bohatý výskyt až jedenástich plodníc. „Toto, čo našla pani, je už staršia plodnica, ale i tak je dosť farebne výrazná. Keď je mladá, je ešte krajšia, ohnivočervenej farby v kombinácii s čiernou. Nie je to jedlá huba, ale naozaj veľmi pekná. Vyzerá skôr ako kvet,“ hovorí Candrák. Nájsť ju môžete len sporadicky, je vzácna. „V bukovom poraste, ale aj v tráve. Ja osobne som ju našiel pod brezami,“ hovorí mykológ. Dodáva, že hubárčenie je väčšinou o šťastí, či už nájdete krásny dubák, alebo aj čokoľvek iné. „Aj v tomto prípade si myslím, že mala pani veľké šťastie,“ myslí si Candrák. Dodáva ešte, že chránená táto huba zatiaľ nie je, určite však ide o unikát.
Vyzerá naozaj exoticky. (Zdroj: BERKO)
