V minulom roku získala viacero významných ocenení, okrem iného aj cenu Perspektívy v oblasti divadelné umenie. V Dubnickom divadle účinkovala v hre Ženský zákon, Hraj noha a ty druhá tancuj, v rozprávke O Šípkovej Ruženke, v muzikáli Studňa lásky, v hre Zborovňa a rozprávke Ako si Danko hádankou princeznú získal.
Temperamentná Maruška
Mária Kalmárová je žena aktívna, ktorá nezaháľa a stále niečo podniká. Je to žena mnohých tvárí. Kým teda je? „Som dcéra svojich skvelých rodičov, ktorí sú mi oporou. Som mama dcéry Katky, ktorá momentálne žije a pracuje vo Švajčiarsku, sestra mladšieho brata a partnerka priateľa Peťa. Som rodená Dubničanka,“ začína rozhovor energická Maruška, ako ju familiárne oslovujú jej priatelia.
Temperament a „divokosť“ zrejme zdedila z otcovej strany. „Moja mamina prišla sem za otcom až z Prešova, čiže moje korene siahajú aj na východ.“
Na otázku, či aj lásku k divadlu zdedila po predkoch, pokrúti hlavou. „Keď tak rozmýšľam, v našej rodine, pokiaľ mi pamäť siaha, nebol nik divadelník, tak som sa rozhodla, že budem prvá,“ usmiala sa.
Od folklóru k divadlu
„Kedysi dávno-pradávno ako žiačka základnej školy som v ľudovej škole umenia hrala divadielko. Síce len jedno predstavenie, ktoré sa volalo Červené jabĺčko, ale bolo to moje prvé stretnutie s divadlom,“ zaspomínala si.
Potom dlho, dlho nič, no ako sa vraví, vždy sa deje niečo pre niečo. Okolo roku 2005 sa začala v Dubnici formovať spevácka skupina z bývalých tanečníčok folklórnych súborov z domácej scény, ktorú založil Richard Benech na šírenie dubnickej kultúry. „On robil výskum, zbierky piesní, zvykov. Ja, ako bývalá členka FS Mladosť, neskôr FS Vršatec, som tam nemohla a hlavne nechcela chýbať,“ vrátila sa v spomienkach pár rokov vzad.
„Založili sme teda ženskú spevácku skupinu a zastrešil nás FS Mladosť v Dubnici. V roku 2008, a možno aj skôr, to neviem, v jednej múdrej, šikovnej hlave vznikol nápad spraviť muzikál. Vznikol nádherný projekt Perinbaba pod skvelou režisérskou taktovkou Andreja Škvaru. Keďže tam boli tanečné vstupy a bol oslovený aj súbor Mladosť, dostali sme ponuku sa zúčastniť ako komparz v tomto projekte. Tu niekde po rokoch prišlo opäť k stretnutiu s doskami divadla. Bola to super spolupráca, zážitky. Dostala som malý „štek“ a otvorila sa mi brána do sveta divadla. Aj v našom meste som našla partiu skvelých ľudí, ktorých divadlo baví a prijali ma medzi seba,“ pokračuje.
Divadelné čaro
Divadelné umenie Márii učarovalo. „Páčili sa mi dlhé nácviky, profiréžia, zákulisie, jednoducho niečo, čo ma začalo priťahovať a možno to bol aj pocit skúsiť niečo nové. Aj keď ako bývalá tanečníčka a folkloristka som už ako taký kontakt s publikom mala, toto je iné,“ vyznáva sa.
Jedným dychom však priznáva, že hoci si každé predstavenie užíva, vždy bojuje s trémou. „No to by vedeli rozprávať všetci okolo mňa. Krvi by ste sa mi nedorezali. V hlave prázdno, text žiadny, hrôza. Ale keď vyjdem na javisko a dám svoje prvé slová, repliky, tréma opadne a idem. Niekedy mi povedia, si ako neriadená strela... Neviem, ako sa trémy zbaviť. Ale je to asi pocit zodpovednosti, a tak to má byť a asi aj bude.“
Mária je veselej povahy a väčšinou aj také divadelné postavy stvárňuje. „Postavy, ktoré stvárňujem, sú väčšinou komediálne a baví ma to. Nemám problém si spraviť „srandu“ sama zo seba a keď to posuniem aj do postavy, tak to zväčša má úspech. Ale viete, postavy sú vážne, komediálne, uletené... Možno raz dostanem príležitosť zahrať si postavu tak trochu možno mysľou chorého človeka, napr. ako bola pani Bohdalová vo filme Fanny, trochu šialená. To by sa mi páčilo.“
Vzácne ocenenia
Minulý rok získala cenu Perspektívy, ktorú môže umelec získať len raz za život a jeho dielo musí byť cenené odbornou i laickou verejnosťou. Zároveň musí byť u neho predpoklad, že sa vo svojej tvorbe bude ďalej rozvíjať, a tak so svojím menom bude reprezentovať aj rodné mesto. Zisk ceny pre talentovanú herečku znamenal veľa. Minulý rok však získala ocenení viac.
Svojka speváckej skupiny Dubnička, ktorej je Mária nenahraditeľnou členkou. (zdroj: ARCHIV MK)„Hrám divadlo šiestu sezónu. Na jar minulého roka sme sa s Dubnickým divadlom zúčastnili festivalu Aničky Jurkovičovej, kde sme získali cenu Laureát festivalu za hru Zborovňa, čo bolo a je pre naše divadlo veľká pocta a úspech. Ja som získala cenu za pozoruhodný ženský herecký výkon. To bol teda úžasný pocit, niečo neskutočné a pre mňa zaväzujúce, lebo nechcem ľudí sklamať, ale dokázať im, že som si tú cenu zaslúžila. Vzápätí na to ďakujem verejnosti, porote, ľuďom, ktorí mi navrhli cenu Perspektívy. Ja som ju dokonca získala a bola to pre mňa veľká česť a zároveň aj pocta. A čo je dôležité, tak je to pre mňa ďalší schodík na pomyselnom rebríku, po ktorom treba isť hore a hore...“
V Srbsku získala cenu za najlepší ženský herecký výkon, ktorá ju taktiež veľmi potešila. „Ako laureáti, víťazi festivalu Aničky Jurkovičovej, sme sa zúčastnili Festivalu Zuzany Kardelisovej v Srbsku. Tam som získala za tú istú postavu profesorky Rity zo Zborovne cenu za najlepší herecký ženský výkon. Tento festival tiež v prvom rade zdôrazňuje ženu v spoločnosti, a preto i toto ocenenie bola pre mňa veľká česť.“
Spolupráca s Hugom
Máriu Kalmárovú mohli diváci vidieť aj v komédii Prekvapenie. „Spolupráca s divadelným súborom Hugo sa začala jedného jesenného večera. Zavolal mi režisér Aďo Škvaro, že Majuš mám pre teba postavu v našej novej hre, komédii Prekvapenie. Ja že super a čo to bude? A on i odpovedal, že postava nemotornej ukrajinskej striptérky vo výslužbe. Schuti a dlho som sa smiala, až kým som pochopila, že to myslí vážne,“ spomína si na začiatky spolupráce s Hugom.
Mária Kalmárová s rodičmi pri získaní ocenenia za divadlo „Perspektívy“ 2015. (zdroj: ARCHÍV MK)„Napriek mojej prirodzene skvelej XL postave som sa na to dala a vzniklo ďalšie skvelé dielo. Spolupráca bola úžasná, lebo vlastne hercov som poznala už zo spomínanej Perinbaby. Jednoducho skvelá partia, čo ma utvrdzuje v tom, že ľudia bez rozdielu veku, ak chcú robiť divadlo, tak to robia srdcom a ja mám to šťastie sa s takýmito ľuďmi stretávať či už v Dubnici, alebo v Pruskom. Každý ma pozná ako komediantku. Nikto si ani nepomyslel, že ja budem hrať aj v dráme a hrám. Postavu babice v hre Kým kohút nezaspieva, ktorú taktiež hrá divadelný súbor Hugo,“ opisuje pani Mária ďalšiu spoluprácu s divadelným súborom.
Podpora rodiny
Herečka s hrdosťou rozpráva o svojej rodine. Nezabudne nikdy pripomenúť, že blízki sú jej veľkou oporou. „Rodina mi vytvára obrovské zázemie, bez ktorého by to nešlo. Podporujú ma rodičia, priateľ, dievčatá z Dubničky, divadelníci, kolegyne, známi, jednoducho ľudia okolo mňa, ktorým patrí veľká vďaka, lebo keby nebolo ich, nebolo by ani mňa. Veľká vďaka patrí aj mojej dcére. Katka ma dokonca prekvapila, keď prišla zo Švajčiarska bez toho, aby som o tom vedela, na premiéru divadelnej hry Kým kohút nezaspieva. Joj, to boli slzy na dva kýble, ale našťastie som ju zbadala až na záverečnej „klaňačke“, lebo to by som asi ani nedohrala kvôli citovému prejavu,“ smeje sa energická sympaťáčka.
Ďalšou láskou je spev
Okrem toho, že sa Mária Kalmárová venuje divadlu, mnohí ju poznajú aj ako speváčku. „Pôsobím v speváckej skupine Dubnička, ktorá funguje už 11 rokov. Patrím dokonca medzi zakladajúce členky. Spolupracujeme s FS Mladosť, FS Vršatec a ľudia nás môžu počuť nielen tu doma, ale i na rôznych festivaloch. Pravidelne vystupujeme na Dubnickom folklórnom festivale, pred dvoma rokmi sme v spolupráci s inými speváčkami spievali pri otváraní festivalu vo Východnej. Nahrali sme dve CD s FS Mladosť a teraz aj nové CD s FS Vršatec,“ uzatvára svoje rozprávanie talentovaná Dubničanka, o ktorej budeme ešte určite počuť.
Autor: STANISLAVA BUBENKOVÁ
