POVAŽSKÁ BYSTRICA. Hviezdou sociálnej siete sa stala v posledných hodinách malá líška Felícia. Opustené mláďa skoro zomrelo. Matku s najväčšou pravdepodobnosťou zrazilo auto. Náhoda chcela, aby ju našiel človek. Podľa zverolekárky sa rýchlo zotavuje a hneď ako to bude možné, vráti sa späť do prírody, kam patrí.
Strata matky a nebezpečná cesta
Malú líšku našla mladá žena rovno na stredovej čiare cesty, ktorá ide poza sídlisko Rozkvet k Tescu. Videla ju v týchto miestach už skôr, aj minulý týždeň v stredu. Vtedy jej však ušla do kríkov a keď prišla bližšie, už ju nenašla.
V nedeľu neskoro večer asi o pol desiatej zbadala nehybné telíčko rovno na stredovej čiare cesty. Najprv sa jej zdalo, že zvieratko už nežije. Krv nevidela nikde a malá líška žila, tak ju zobrala domov a neskôr k zverolekárke. „Javila známky života a nechcela ju nechať sa trápiť. Doniesla ju ku nám. Zvieratko bolo hlavne silno dehydrované,“ opisuje stav nezvyčajného pacienta zverolekárka Angela Mituníková. Maminu s najväčšou pravdepodobnosťou zrazilo auto, mláďa sa dlhšie túlalo a nedalo sa odchytiť, pokiaľ bolo ako tak schopné samostatného pohybu. „Dali sme jej podpornú liečbu, chytila sa. Mala trošku neurologické deficity, tak sme si ju nechali na ambulancii na odpozorovanie. Zatiaľ pije len mlieko, mäso zatiaľ nechce, aj keď už má zúbky,“ hovorí Mituníková.
Zvieratá patria do prírody
Zachránené zvieratá im na veterinárnu ambulanciu vraj ľudia nosia. „Už sme tu raz mali aj malé líščatá, ktoré našli v jarku a mysleli si, že sú to psy. Tie potom putovali do záchrannej stanice, lebo naozaj nie je bežné chovať takéto zvieratá,“ hovorí Mituníková s tým, že sa to nesmie. Dodáva, že najlepšie bude líšku vypustiť späť do prírody. „Je úžasná, krásna, ale je to divoké zvieratko, ktoré patrí do prírody. Nie, že si teraz ľudia budú myslieť, že môžu vyberať malé líšky z nory, lebo oni ich chcú chovať. To by bolo veľmi zlé,“ hovorí Mituníková s tým, že toto nie je správny prístup.
Dodáva, že ľudia im tiež nosia vtáčence, ktoré vylietavajú z hniezda. „Tak isto nie je vhodné ich brať z miesta, rodičia ich dokrmujú a učia sa lietať. Aj tieto patria do prírody,“ hovorí zverolekárka.
Vonku na tráve Felícia hneď ožila. Malá šelma sa v nej nezaprie. Rýchlo sa však unavila, potom sa natiahla a hneď aj zaspala. (zdroj: BERKO)Meno podľa auta
Malá líška dostala aj meno, volá sa Felícia. „Hľadali sme, ktorá záchranná stanica by ju zobrala. Je však považovaná za škodnú zver, takže nie sú veľmi ochotní ju odchovávať, ale my jej chceme dať šancu. No, a pretože je to zver škodná, tak prišlo na škodu. Rozmýšľali sme potom už len, či Felícia lebo Oktávia a vyhrala Felícia,“ smeje sa zverolekárka.
Zviera má teraz päť až šesť týždňov a asi 900 gramov. Keď je hladná šteká, takto si pýta jesť. „Už s nami komunikuje, ale nechceme, aby priľnula,“ dodáva Mituníková. Hoci ju poľovníci považujú za škodnú zver, podľa zverolekárky aj toto zviera do prírody patrí a má v nej svoje miesto.
Šancu má
Jozef Zatlukal samostatný radca pre lesné hospodárstvo a poľovníctvo z okresného úradu hovorí, že je obdobie kladenia mláďat. „Aj líšky privádzajú na svet líčšatá, mnohé už sú dokonca na svete. Tie staršie chodia už s matkami von z brlohu. Začínajú ich učiť loviť a správať sa mimo noru,“ hovorí Zatlukal. Líšča malo podľa neho veľké šťastie, že ho niekto našiel a neuhynulo. „Po dohode s poľovníkmi, ktorí majú na starosti miesta, kde sa líška našla a s veterinárkou, sa ona dokáže o ňu postarať. A to až do veku, keď už bude schopná sa po vypustení adaptovať v prírode. Šancu prežiť má,“ hovorí Zatlukal. Záležať bude potom už aj na šťastí. Hádam ho bude mať líšča aspoň toľko, koľko doteraz, po tom, čo zostalo bez svojej matky.
