Napriek tomu, že vražedná železná panna slúžiaca Alžbete Bátoriovej na mučenie svojich obetí sa v priestoroch jej panstva a v tajných chodbách čachtického podzemia nikdy nenašla, od 23. apríla ju budete môcť vidieť na vlastné oči.
Replika tohto mučiaceho zariadenia bude v priestoroch čachtického podzemia vystavená spolu s expozíciou o živote Alžbety Bátoriovej v podzemných chodbách.
Na železnej panne sú stopy krvi
Z ostrých bodcov stekajúca krv a chladné ruky železnej panny, ktorá svoje obete láka na svoju hruď. Z tej po prvom dotyku vyletia hroty, ktoré mladú devu prebodnú. Jej krv poslúži na omladzovaciu kúru sadistickej grófky Bátoriovej.
Historická fikcia, ktorú v Čachticiach už na konci apríla premenia na realitu. Železná panna vo vlhkom podzemí definitívne ožila.
„Replika železnej panny je vyrobená z rôznych materiálov. Bodce sú z kovu, ruky i vrch z plastov, spodok z polystyrénu. Je vsadená do čiernej dosky a na návštevníkov podzemia bude čakať v mučiarni. Použitý je aj hliník a časti panny sú natreté striebrenkovou farbou, ktorá jej dodáva tajomný nádych,“ uviedol dokumentarista Miroslav Bitarovský. V týchto dňoch pribudne do železnej panny mechanizmus, o ktorom Bátorička ani nesnívala. Jej vražedná mučiaca zbraň dostane motorový pohon, ktorý dá do smrtiaceho pohybu jej horné končatiny i smrtiace nože.
Vyrobili ju v Pardubiciach
Čachtická železná panna ešte nedávno strašila divákov vo Východočeskom divadle v Pardubiciach. Práve odtiaľ ju nadšenci histórie pod Bátoričkin hrad priviezli. Jej výtvarný návrh konštrukcie a výrobu železnej panny zrealizoval Vladimír Chmelař z tohto divadla.
„Železná panna je v životnej veľkosti. Používali ju ako kulisu v divadelnom predstavení Čachtická pani. Túto hru hrávali aj na Kunětickej hore, ktorá zvýrazňovala jej strašidelnú atmosféru s využitím tajomnej hudby,“ pokračoval Miloslav Stupavský z občianskeho združenia Slovenské podzemie. Činnosť pardubických kulisákov, ktorí dávali do pohybu smrtiace mechanizmy, nahradia v Čachticiach modernejším spôsobom. „Momentálne je model v mechatronickom laboratóriu, kde sa naši nadšenci z vedeckej obce snažia „oživiť“ pohyb rúk a dať do pohybu vysúvací mechanizmus nožov,“ potvrdil Miroslav Bitarovský, programový manažér Čachtického podzemia.
Smrtiaca rekvizita je už v Čachticiach
Jedným z hnacích motorov cesty železnej panny z Pardubíc do Čachtíc bola nadšenkyňa histórie Jitka Hrubá. „Už v septembri 2010 ma v divadelnom predstavení Čachtická pani zaujala táto smrtiaca rekvizita. Od roku 2013 túto hru divadlo už nereprízuje. Zaujímalo ma, aké budú osudy železnej panny. Aj keď nejde o umelecký výtvor historickej hodnoty, v predstave som železnú pannu videla už v Čachticiach,“ prezradila Jitka Hrubá.
Divadlo jej oznámilo, že si železnú pannu, ktorej základom bola aranžérska figurína z výkladu, chcú navždy ponechať. Stretla sa však s ochotou železnú pannu dočasne zapožičať.
„Východočeské divadlo zapožičalo železnú pannu bezplatne. K jej prevozu došlo v polovici marca. A tak kovovo-plastovo-polystyrénovú železnú pannu môžete počas celej letnej sezóny vidieť na vlastné oči aj v čachtickom podzemí,“ potvrdila Hrubá.
Návštevníci túžia vidieť železnú pannu
Historici existenciu železnej panny popierajú, návštevníci Čachtíc ju však už roky túžia vidieť. Preto sa železná panna stane onedlho novým turistickým lákadlom. Tajomstvá podzemia pomáhajú odkrývať mladí dobrovoľníci zo spolku milovníkov histórie Concordia z Čachtíc a odborníci z občianskeho združenia Slovenské podzemie.
„Poľnohospodárske družstvo Čachtice, v ktorých vlastníctve sú podzemné chodby, sa o ich sprístupnenie verejnosti usiluje už niekoľko rokov. Dobrovoľníckou prácou sa im podarilo vyčistiť a sprístupniť 150 m podzemných chodieb. Nakoľko podzemné chodby sú v priamom susedstve s bývalým kaštieľom Nádašdyovcov, v ktorom bývala Alžbeta Báthory, mnohí nadšenci histórie veria, že práve tu prebiehalo mučenie mladých dievčat,“ povedala Eva Frývaldská, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu v Trenčíne.
Atraktivitu podzemného priestoru sa preto miestne poľnohospodárske družstvo rozhodlo využiť na rozvoj cestovného ruchu.
Železnú pannu zatiaľ nenašli
Legendárnu železnú pannu spomína vo svojej knihe Čachtická pani aj spisovateľ Jožo Nižnánsky. Ten ju opisuje ako figurínu, ktorá mala na sebe drahý náhrdelník. „Keď sa osoba náhrdelníka dotkla, vystrelili z hrude figuríny ostré nože a v smrteľnom objatí prebodli svoju obeť,“ pokračovala Frývaldská.
Podľa legiend grófka Bátoriová takýmto spôsobom mučila mladé dievčatá a ich krv používala na omladenie a zachovanie večnej krásy. Železná panna mala byť pascou a vražedným nástrojom zároveň. Existenciu krvavých kúpeľov a železnej panny však nikto nedokázal.
Z lekárskeho hľadiska by bolo kúpanie v krvi úplne nezmyselné, pretože krv sa rýchlo zráža a zapácha. Tiež použitie železnej panny na prelome 16. a 17. storočia je veľmi nepravdepodobné. Záznamy o podobnej panne sa však údajne našli v inventári hradu Trenčín z roku 1678.
Železnú pannu majú na hrade Lockenhaus
Reálnu dobovú železnú pannu však môžete skutočne vidieť na hrade Lockenhaus v Rakúsku, ktorý 141 rokov patril do majetku Nádašdyovcov. Aj na tomto hrade mala Alžbeta Bátoriová týrať a umučiť množstvo mladých dievčat. Nie je to však pravda, lockenhausská železná panna bola vyrobená až po Bátoričkinej smrti a jej vznik je datovaný do 17. – 18. storočia. „Lockenhausská panna sa privrie a do jej vnútra sa skrutkujú a vpichujú nože. Obeť postupne vykrváca,“ dodal Bitarovský.
Hoci Bátorička podľa historikov takýto mechanizmus nepoužívala, milovníci drsnej histórie dúfajú, že niečo podobné existovalo. A tak im ostáva veriť, že pri odkrývaní ďalších metrov tajomných podzemných chodieb, raz aj v útrobách zeme pod Čachticami nájdu skutočnú železnú pannu z dôb krvavej grófky.
