POVAŽSKÁ TEPLÁ. Vydanie známky s námetom Manínskej tiesňavy sa spomínalo už v minulosti, keď sa pripravovali prielomy riek. Kapacita však bola obmedzená, a tak na ňu došlo po pätnástich rokoch.
Téma prírodných krás
Ako pripomenula počas inaugurácie známky Jarmila Brichtová zo sekcie odboru poštových služieb ministerstva dopravy, poštové známky sa vydávajú na základe svetového poštového dohovoru. „Môžu sa vydávať len k najdôležitejším témam z rôznych oblastí kultúrneho či spoločenského života,“ vysvetlila Brichtová s tým, že téma prírodných krás je jednou z takýchto tém.
Aj prielomy a pripomienka
Doteraz bolo v jednotlivých emisných radách vydaných viacero známok venovaných významným prírodným krásam. V emisnom rade Krásy našej vlasti spomenula Štrbské pleso, Popradské či Skalnaté pleso, z tatranských motívov tiež Chatu pri Zelenom plese, Malú Studenú dolinu, ale aj niektoré významné slovenské jaskyne či prielomy riek. „Keď sa pripravovali prielomy, bola spomenutá už aj Manínska tiesňava. Tiež je určitým prielomom spolu s prielomom Hornádu. Ale keďže kapacita bola obmedzená, vyšli len známky s námetmi prielomov Dunajcom a Váhom 1. januára v roku 2000,“ vrátila sa do minulosti Brichtová. Prírodné krásy boli vydané podľa Brichtovej aj v emisnom rade ochrana prírody. Spomenula známky venované nádherným geologickým lokalitám, národným parkom a téme vody či lesov. „Dnes vychádzajú ďalšie dve známky venované prírodným krásam Slovenska, a to Manínskej tiesňave a Súľovským skalám. Obe známky sú vytlačené technikou oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou,“ informovala na inaugurácii Brichtová.
Autori
Autorom známky Manínska tiesňava je akademický maliar Marián Čapka a rytecký prepis urobil jeden z členov slávneho tria slovenských rytcov akademický maliar Rudolf Cigánik. Druhá poštová známka je venovaná Súľovským skalám, je dielom akademického maliara Karola Félixa a rytecký prepis jeho diela urobil Martin Činovský. Vyznanie Otta GáťuAutorom návrhov na obe poštové známky bol uznávaný filatelista z Plevníka – Drienového Otto Gáťa. „Podával som už viac návrhov na poštové známky. Pred dvoma rokmi mi prešla poštová známka tu z neďalekého Plevníka – Drienového k storočnici Dominka Tatarku. Som veľmi rád, že návrhová komisia ministerstva vybrala teraz tieto dve. Zaslúžia si to,“ vyjadril sa Gáťa a pridal aj kúsok zo svojich osobných pocitov. „V roku 1943 som tu skladal svoj skautský sľub. Poznám Manínsku tiesňavu. Bol som na Manínskej stráži. Odtiaľ zhora som sa pozeral cez dve skalné okná, ktoré vytvorilo more a bolo vidieť dole na hrad a až na Javorníky. Veď to je nádherné. Nemohol som si odpustiť, aby som nenavrhol Manínsku tiesňavu,“ vyznal sa Gáťa.
Tridsiatka ďalších
Gáťa hovorí, že pri predkladaní námetov je potrebné vedieť veci aj historicky podložiť a posotiť tak členov k výberu. Teraz komisia vyberala z tridsiatky návrhov a zvíťazili Manínska tiesňava a Súľovské skaly. Konkurencia bola pritom silná. Otto Gáťa spomenul napríklad návrh rovnako krásnej Zádielskej doliny. Gáťa pri tohtoročnom výbere vyzdvihol aj zásluhu pani Brichtovej.
Neľahký výber
Jedným z organizátorov inaugurácie známky bol podpredseda úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ján Fľak. „Po dohode s Ottom Gáťom sme sa rozhodli, že vydanie tejto známky nesmieme nechať len tak bez povšimnutia. Treba si pripomenúť, že máme v našom okolí takúto krásnu prírodnú rezerváciu,“ povedal Ján Fľak. Prezradil, že pôvodom nie je síce z Považskej Bystrice, ale dvadsať rokov tu pôsobí a žije a robili s pánom Gáťom viaceré inaugurácie, či už to bolo v Považskej Bystrici, Turci, Žiline, Plevníku – Drienovom. „Ide o zložitý proces, ktorý trvá tri roky. Zrodu každej známky predchádzajú dlhé rokovania námetovej a výtvarnej komisie, ktoré posudzujú rôzne návrhy. Môžeme byť len radi, že takú známku Manínskej tiesňavy v náklade milión kusov budeme môcť používať,“ povedal Fľak.
Potešilo spojenie s rodiskom
Vydanie známky určite potešilo minimálne pre spojitosť námetu s rodiskom aj Františka Michvocíka, riaditeľa úseku ľudských zdrojov Slovenskej pošty. „Nie som aktívny filatelista, ale vždy som obdivoval umenie, ktoré je vtesnané do malého kúska papierika, ktorému sa hovorí poštová známka. O to viac ma potešilo, že bude dnes inaugurovaná známka, na ktorej bude zobrazené skalné bralo za nami,“ povedal Michvocík s tým, že ho vnímal od svojho útleho detstva ako súčasť krajiny, ktorú mal možnosť pozorovať zo svojho rodiska vzdialeného vzdušnou čiarou asi 20 kilometrov.
Ďakovný list
Pri príležitosti významného životného jubilea a zároveň inaugurácie poštovej známky udelil generálny riaditeľ Slovenskej pošty ďakovný list Ottovi Gáťovi. Odovzdal ho František Michvocík. „Pán Gáťa urobil pre slovenskú filateliu veľký kus práce a za to mu patrí obrovská vďaka,“ povedal Michvocík s tým, že nechcel menovať všetky počiny, ale spomenul len dva. A síce, že je zakladateľom a pokračovateľom Dní filatelie Slovenska a zakladateľom a prevádzkovateľom súkromného poštového múzea, ktoré vzniklo ešte pred založením múzea s takýmto zameraním zo strany Slovenskej pošty.
Záujemcovia
V areáli školy bola vytvorená aj príležitostná poštová priehradka, kde si záujemcovia mohli kúpiť známky a dať si ich aj opečiatkovať. „Mám aj poštové známky s tematikou historických motocyklov z Považských strojární. Vždy, keď vyjde niečo nové a je to z nášho okolia, snažím sa dostať na inauguráciu,“ hovorí Pavol Hariš. Netvrdí, že je zberateľ, to vraj skôr jeho syn.Michal Krupa, ktorý prišiel z Bytče, má tiež aj iné známky, ktoré súvisia s regiónom Považia. „Je dobré, že sa to uskutočnilo a práve Manínska tiesňava a Súľovské skaly sa objavili na známkach. Je to dobrá propagácia niečoho vzácneho, čo na Slovensku máme a pre filatelistov je to určite radosť,“ povedal Krupa. Známku uviedli do života vodou z potoka v Považskej Teplej. DETA PITOŇÁKOVÁ
